Lekári najprv liečili pacienta štandardnými postupmi - rádioterapiou a
immunoterapeutickými liekmi, ktoré pomáhajú spustiť imunitnú reakciu
tela na rakovinové bunky.
"Napriek tejto liečbe došlo u pacienta k obrovskej progresii nádoru, k
metastatickému postihnutiu na chrbte, v pečeni a podpazušných uzlinách," priblížil Ondřej Kodet z Dermatovenerologickej kliniky 1. Lekárskej fakulty Karlovej univerzity.
Lekári v tom čase už pacientovi nedokázali ponúknuť žiadnu liečbu, ktorá
by viedla k ústupu nádorov a zamerali sa na paliatívnu starostlivosť.
Jej cieľom je predovšetkým dosiahnuť zmiernenie bolesti a zachovať dobrú
kvalitu života pacientov, ktorí trpia nevyliečiteľným ochorením.
Pacientovi sa preto rozhodli odrezať časť bolestivého rastu na chrbte a
spodok nádoru zmraziť tekutým dusíkom s teplotou -196 stupňov Celzia.
"Pri zhubnom melanóme je kryochirurgický zákrok pokusom pacientovi
uľaviť od ťažkostí v rámci paliatívnej liečby. Po kryoterapii je možné
očakávať zmenšenie nádorovej hmoty, ale nie je bežné, že by sa tým
naštartovala celková (imunitná) odpoveď aj mimo miesta pôsobenia nízkej
teploty," vysvetlil Kodetov kolega Lukáš Lacina.
Lekári boli preto prekvapení, keď po mesiaci od zmrazenia nádoru začala
miznúť väčšina rakovinových buniek na pacientovom chrbte, a to aj na
miestach, na ktoré nepôsobil chlad. Terapiu preto ešte raz zopakovali a
po dvoch mesiacoch na ďalšej kontrole zistili, že zmizli aj metastázy v
pečeni aj podpazušných lymfatických uzlinách.
Podľa odborníkov za to môže tzv. Abskopálny efekt. Ide o hypotézu, podľa
ktorej sa po lokálnej terapii jedného nádoru začnú zmenšovať aj ďalšie
nádory, a to vďaka prebudeniu systémovej imunitnej reakcie.
"Abskopálny efekt je v liečbe nádorového ochorenia zaznamenávaný
pomerne zriedkavo a jeho mechanizmus nie je celkom objasnený.
Predpokladá sa, že v dôsledku rozpadu veľkého množstva nádorových buniek
sa uvoľňujú nádorové neoantigény, ktoré dokážu stimulovať imunitný
systém. Ten potom napadne nádorové bunky aj v pôvodne nezacielených
miestach liečby," povedal Kodet.
Odborníci dopĺňajú, že zatiaľ čo pri rádioterapii je tento jav už
zdokumentovaný, v spojení s kryoterapiou ide o prvý dokumentovaný prípad
tohto mechanizmu v klinickej praxi.
Systémová reakcia podľa pražskej lekárskej fakulty nastala zrejme vďaka kombinácii liekov a zmrazeniu nádoru.
Tento prípad podľa lekárov naznačuje možnosti liečby, experti sú však opatrní.
"Nanešťastie v súčasnosti nie sú známe parametre, tzv. biomarkery,
podľa ktorých by sa dalo dopredu odhadnúť, kto z pacientov takto
priaznivo reaguje na kryoterapiu kombinovanú so systémovou onkologickou
imunoterapiou. Bolo by určite príliš optimistické takýto efekt očakávať u
všetkých pacientov, ale u niektorých by benefit mohol byť veľký," konštatoval Lacina.